....PRíB€H O VOJ@KOVI...

24. února 2009 v 18:51 | ♥R☺ckŁaĐy♥
Asi pred pol rokom som na Internete čítala krátky príbeh, ktorý ma zaujal svojou myšlienkou. Zabudla som naň, ale prednedávnom som ho znovu objavila, na jednej stránke tak že vám ho sem dám. Je to príbeh o tom, ako ľudia (ne)dokážu milovať druhých. Pozorne si ho prečítajte.




Príbeh je o vojakovi
, ktorý sa vracia z vojny vo Vietname.
Predtým, ako sa mal vrátiť domov, sa rozhodol zavolať svojim rodičom.
"Mami, oci, vraciam sa domov, ale mal by som na Vás jednu prosbu. Mám kamaráta, ktorého by som rád priviedol spolu so mnou."
"Jasne," povedali mu, "radi by sme ho spoznali."
"Je však jedna vec, ktorú by ste o ňom mali vedieť.
Pri boji sa ťažko zranil.
Stúpil na mínu a prišiel o ruku a nohu. Nemá kam ísť, a ja by som ho veľmi rád zobral k nám, aby žil s nami."
"Synak, je mi ho ľúto. Možno by sme mu mohli pomôcť nájsť náhradný domov."
"Nie, chcem, aby žil s nami."
"Synak," povedal otec, "nevieš si ani predstaviť, čo od nás žiadaš
. Niekto tak handicapovaný by bol pre nás obrovskou záťažou.
Máme svoj vlastný život, vlastné problémy.
Nemôžme si do neho priniesť ešte takýto problém.
Myslím si, že by si mal prísť domov a na tohto muža radšej zabudnúť.
Nájde si pomoc aj sám."
V tom momente syn telefón zložil.
Rodičia o ňom už nič viac nepočuli.
O niekoľko dní im však volal policajt.
Povedal im, že ich syn zomrel potom, ako spadol z vysokej budovy. Policajt si myslel, že to bola samovražda.
Zničení rodičia museli ísť do márnice na identifikáciu synovho tela. Spoznali ho, ale dozvedeli sa strašnú vec.
Ich syn mal iba jednu nohu a ruku.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 P. - SB P. - SB | Web | 24. února 2009 v 19:01 | Reagovat

Ten znám.. Přišel mi mejlem už několikrát..   Každopádně vždycky se nad tím zamyslím.. :( Sobeckost rodičů?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama